Vo veku 67 rokov zomrel fantastický slovenský basketbalista, člen Siene slávy FIBA a Športová legenda Stanislav Kropilák (2025)

Bol najväčšou hráčskou osobnosťou vhistórii slovenského basketbalu, ktorá si získala aj svetové meno aveľké medzinárodné uznanie. Žiaľ, Stanislav Kropilák, vroku 2018 našimi športovými novinármi vyhlásený za Športovú legendu av roku 2021 uvedený do Siene slávy Medzinárodnej basketbalovej federácie (FIBA), už nie je medzi nami. Štrnásteho októbra po dlhších zdravotných problémoch vBratislave zomrel vo veku 67 rokov.

Rodák zKremnice Stanislav Kropilák (nar. 10. júna 1955) bol neprehliadnuteľný. Narástol až do výšky 208 cm, ale podobne ako len okúštik nižší hokejista Zdeno Chára mal výbornú pohybovú koordináciu, vďaka čomu vynikal nielen vbasketbale. Aj výborne plával, dobre behal, hral futbal ačo je unikátne, aj veľmi dobre lyžoval na zjazdovkách. Preto mu podľa mena slávneho francúzskeho zjazdára Killyho prischla prezývka Kily.

Vbasketbale Kropilákovi práve športová všestrannosť veľmi pomáhala. Napriek veľkej výške bol pohyblivý aobratný. Medzi vysokými hráčmi tým bol unikátny.

Absolvent grafickej priemyslovky aneskôr vysokoškolského štúdia práva s basketbalom začínal v Slávii SVŠT Bratislava, ale legendou sa stal počas pôsobenia vInteri Bratislava. Bol ústrednou postavou tímu vnajslávnejšej ére tohto klubu. Vžltočiernom drese Interu Slovnaft sa štyrikrát (1979, 1980, 1983 a 1985) podieľal na zisku titulu majstra ČSSR, piaty titul (1984) získal v tíme RH Pardubice.

Výkonmi vo federálnejlige si veľmi rýchlo vyslúžil pozvánku do československej reprezentácie, vktorej sa nadlho stal neodmysliteľnou oporou. Ale aj viacero interistov sa po jeho boku prebojovalo do A-tímu ČSSR.

Kropilák si na poste pivota zahral na dvojo olympijských hrách (Montreal 1976 - 6. miesto, Moskva 1980 - 9. miesto), na dvojo majstrovstvách sveta (1978 a1982) aaž sedemkrát na majstrovstvách Európy.

Na olympijskom turnaji vMontreale 1976 mal len 21 rokov, ale zažiaril a dostal ponuku na štúdium na univerzite Wake Forest v USA. Je otázne, či by mu komunistická moc vČSSR vôbec umožnila odísť do USA, ale sen ohraní v „naj“ basketbalovej krajine av „naj“ súťaži sveta mu vtedy zmarilo zranenie kolena, ktoré ho na tri mesiace vyradilo mimo hry. Potom sa síce znovu vrátil do špičkovej formy, ale taká príležitosť sa už nezopakovala. Na ďalších OH vMoskve 1980 bol najlepším strelcom čs. tímu.

Zmajstrovstiev Európy si Kropilák priniesol spolu tri medaily - bronzy zLiége 1977 aj zPrahy 1981 (zápasy šampionátu sa hrali aj vBratislave apráve Kropilák bol na plagáte ktomuto podujatiu) astriebro zo Štuttgartu 1985. Na ME 1983 aj 1987 bol najlepším strelcom tímu ČSSR.

Posledná medaila zo Štuttgartu 1985 prišla nečakane, pretože na predošlom šampionáte tím ČSSR skončil až desiaty. Vzákladnej skupine sa síce družstvu plnému skúsených hráčov nedarilo, ale potom Kropilák aspol. zdolali reprezentačné výbery takých basketbalových veľmocí, ako sú Juhoslávia aŠpanielsko. Samozrejme, Stano patril do základnej zostavy strieborného tímu.

Pred šampionátom dovŕšil tridsiatku, atak mu po ňom umožnili odísť hrať do zahraničia. Ale na hráčsku kariéru vUSA už bolo neskoro. Postupne pôsobil v belgických mestách Fleurus, Charleroi, Namur a v luxemburských Steinsel a Gilly. Aktívne športové pôsobenie ukončil vo veku 41 rokov.

Na Slovensko sa vrátil v roku 1996. Najprv bol generálny manažér BK Inter Bratislava, neskôr aj člen exekutívy Slovenského olympijského výboru a poslanec Národnej rady SR. Od roku 2000 bol prezident BK Inter Bratislava, sktorým sa znovu tešil zviacerých titulov majstra Slovenska. Aktívny bol aj vSlovenskej asociácii olympionikov.

Stanislava Kropiláka päťkrát vyhlásili za najlepšieho basketbalistu Československa (1979, 1980, 1982, 1983, 1985) adesaťkrát za najlepšieho na Slovensku (bez prestávky vrokoch 1975 - 1984). Vrokoch 1981 - 1987 si pätnásťkrát zahral za výbery Európy, aj proti neskorším americkým superhviezdam Michaelovi Jordanovi, „Magicovi“ Johnsonovi či Larrymu Birdovi. Vyhlásili ho za najlepšieho slovenského basketbalistu 20. storočia.

Medzinárodná basketbalová federácia (FIBA) ho vroku 1991 zaradila medzi 50 najlepších hráčov histórie. Vroku 2018 mu slovenskí športoví novinári udelili titul Športová legenda a vroku 2019 ho uviedli do Siene slávy FIBA.

Česť jeho pamiatke!

Posledná rozlúčka so Stanislavom Kropilákom sa uskutoční vo štvrtok 20.októbra o 14:00 h v bratislavskom Krematóriu.